DIFERENCIÁCIA ŽIAKOV V ŠKOLE

9. DIFERENCIÁCIA ŽIAKOV V ŠKOLE

Diferenciácia spolu s individualizáciou a selekciou patria k javom, ktoré významným spôsobm ovplyvňujú nielen prácu školy a učiteľa, ale aj učebné aktivity žiakov. Žiaci sú rôzni a odlišujú sa svojimi vlastnosťami a predpokladmi. Preto sa vytvárajú, a to, automaticky, rôzne výkonnostné skupiny žiakov, to znamená, že rôzne typy žiakov si vyžadujú špecifické pôsobenie.
S problematikou diferenciácie a selekcie sa stretávame hlavne nepriamo – v súvislosti s individuálnym prístupom k žiakom. Podstatu javu zoskupovania žiakov vysvetlil K.J. Klauer, podľa ktorého ide o jav, s ktorým sa stretávame odkedy sú deti vyučované v triedach (t.j. hromadne), po vytvorení systému verejného školstva s hromadným (masovým) vyučovaním. Súkromné vyučovanie a stavovská škola problémy diferenciácie nepoznali, pretože boli individualizované a bez racionalizačných organizačných opatrení. Racionalizačné opatrenia sa stali nutnými z hľadiska ekonomického fungovania školy (E.W. Klaber) Škola je relatívne kapitálovo intenzívne, avšak primárne neproduktívne zariadenie. Tieto výdaje je potrebné z ekonomického hľadiska udržiavať čo najnižšie. Ideálom bolo a je vyučovať naraz čo najviac detí čo najnižším počtom učiteľov.
Diferenciácia a selekcia sa stali problémom pre školstvo a spoločnosť vedy, keď boli všetci žiaci podrobení jednotným požiadavkám. Zakladateľom hromadného vyučovania bol J.A.Komenský. Pre neho bolo primárnym zavedenie výučby pre všekých, a to hlavne spoločné – hromadné vyučovanie. Uzákonenie povinnej – spoločnej školy neskôr znamenalo jej unifikáciu, teda vznik problémov spojených s diferenciáciou a selekciou.
Diferenciácia a selekcia sú problémami preto, že ide vždy o vyučovanie mnohých, to znamená, že žiaci sú zaradení do tried a tu sú spoločne vyučovaní. Otázkou je, ako usporiadať výučbu tak, aby sa zabezpečila tak rôznorodosť žiakov v skupinách, ako i individualita každého žiaka.
Diferenciácia i selekcia sú úzko späté, resp. navzájom sa podmieňujú, takže ich možno vymedziť na základe precizácie rozdielov a explikácie funkcií, ktoré plnia v škole. Nejde tu len o blízkosť pojmov, ale najmä o skutočnosť, že sú to síce dva, no blízke, často sa podmieňujúce a prelínajúce procesy, keďže diferenciácia žiakov často prechádza do selekcie.