Práva dieťaťa

– po viacerých desaťročiach 20. novembra 1989 OSN prijalo Dohovor o právach dieťaťa
– dohovor (konvencia) znamená, že na deti sa vlády majú pozerať ako na individuality, ktoré v súlade so zrelosťou osobnosti a autonómnosti požívajú ľudské práva
– v zmysle tohot dokumentu sa za dieťa považuje osoba mladšia ako 18 rokov a práva v nej uvedené sa majú aplikovať na všetky deti bez rozdielu, pričom štát je povinný chrániť deti pred diskrimináciou
– na jednej strane sa požaduje od štátu zabezpečiť primeranú starostlivosť o dieťa, ak sa oň nemôžu alebo nechcú starať vlastní rodičia, na druhej strane sa žiada, aby štát rešpektoval práva rodičov vo vzťahu k výchove a vedeniu detí
– dohovor obsahuje aj právo dieťaťa na rešpektovanie kultúry, z ktorej pochádza, na ochranu identity, na vyjadrenie svojho názoru, na informácie, združovanie, sociálnu istotu, na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva a ďalšie práva
– z pohľadu výchovy a vzdelávania osobitný význam má predovšetkým právo dieťaťa na vzdelanie, školské a profesijné poradenstvo
– výchova a vzdelanie má byť v súlade so schopnosťami dieťaťa a s ohľadom na všeobecné ľudské práva v duchu humanity a porozumenia, toto právo prináleží aj deťom utečencov na našom území
– aj v škole majú deti právo slobodne sa prejaviť, vyjadriť svoje názory a postoje, toto právo je však ohraničované právami ostatných detí
– žiaci majú právo na ochranu súkromia, cti a povesti
– učitelia by ho mali rešpektovať, „nenálepkovať“ deti, neironizovať, nevysmievať sa z nich, ale podporovať ich pozitívne sebahodnotenie
– deťom so špeciálnymi vzdelávacími potrebami sa majú vytvárať optimálne podmienky na prístup k primeranému vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, k rekreačným aktivitám a umožniť im čo možno najplnšiu sociálnu integráciu
– dohovor o právach dieťaťa by mal byť predmetom rozhovorov s deťmi vo vzájomnej spätosti práv a povinností, aby sa učili byť aj zodpovednými za seba