Anamnéza

11. Anamnéza
Anamnézou zisťujeme fakty a získavame informácie o predošlom vývine dieťaťa. Zväčša a najčastejšie sa využíva v súvislosti s psychologickým vyšetrením dieťaťa, kde pomáha dotvoreniu celkového obrazu o prípade. Ak sa má anamnéza využiť v rámci pedagogickej diagnostickej metódy, nemusí byť natoľko podrobná, bežne nemusí siahať až do prenatálneho obdobia. Ale musí byť:
a) Všestranná – musí zahŕňať najdôležitejšie údaje o všetkých oblastiach dieťaťa a o podstatných aspektoch vývinu žiaka, ktoré sú z hľadiska určenia jeho osobnosti nevyhnutné.
b) Objektívna – získané údaje je potrebné overiť si z viacerých prameňov.
c) Systematická – má sa v nej odrážať určité logické členenie a vzájomná súvislosť javov a vlastností alebo jednotlivých faktorov.
Zvyčajne pozostáva z troch hlavných častí:
1. Osobné údaje o dieťati – meno, dátum narodenia, miesto, a zamestnanie rodičov, bydlisko.
2. Rodinná anamnéza
a) súrodenci žijúci a postavenie daného dieťaťa v súrodeneckej konštelácii, úmrtie súrodenca, druh nemoci, defekty a iné
b) rodičia, alebo dospelí, ktorým je dieťa zverené do opatery – typ vzťahu, príbuzenský pomer, vzťah rodičov, odlúčenie, vzťah k dieťaťu, prestárli rodičia, zamestnanie
c) výchovné podmienky: citové podmienky, jedináčik, dlho očakávané dieťa, bohatosť podnetov, kultúrne podmienky, hrubosť, krutosť vo výchove, v správaní rodičov k dieťaťu, známky telesného týrania
d) prarodičia (najmä ak žijú v spoločnej domácnosti s rodinou dieťaťa
e) príbuzní: defekty, telesné vady, epilepsia, mravné defekty, iné vážne a dedičné ochorenia a postihnutia