CIELE V PLÁNOVANÍ

– splnenie všeobecných cieľov predpokladá splnenie čiastkových a postupných cieľov
– hierarchia cieľov: ciele školy (profil absolventa) → ciele predmetu → ročníkové ciele → ciele tematických celkov → ciele tém → ciele vyučovacích hodín.
– správne stanovené výučbové ciele by mali rešpektovať tieto požiadavky:
1. konzistencia – vnútorná súvislosť medzi cieľmi vnútri ich hierarchie, podriadenosť nižších
(čiastkových, konkrétnych) cieľov vyšším (všeobecným)
2. primeranosť – súlad medzi požiadavkami a reálnymi možnosťami žiakov, učiteľov a
vonkajšími podmienkami výučby
3. jednoznačnosť
4. kontrolovateľnosť – formulovať ciele tak, aby sa dalo overiť, či a na akej úrovni kvality sa vymedzené ciele dosiahli.
– je nevyhnutné vymedzovať ciele výučby v podobe konkrétnej činnosti žiakov!
– taxonómie cieľov výučby – taxonómia kognitívnych cieľov, afektívnych cieľov a psychomotorických cieľov → pomáhajú učiteľovi pri špecifikácii cieľov tematických plánov a hodín.

POSTUP PRI URČOVANÍ KONKRÉTNYCH CIEĽOV:
1. oboznámenie sa s cieľmi, ktoré uvádzajú učebné osnovy, napr. tematický plán učiva
2. vymedzenie cieľov uvedených v učebných osnovách (resp. v tematických plánoch učiva) v
terminológii žiakovho výkonu
3. analýza obsahu učiva vo vzťahu k nadradeným výučbovým cieľom (v profile absolventa, v
učebných osnovách, v tematickom pláne učiva), analýza obsahu učiva v učebnici a v
doplnkových učebných textoch na základné prvky: fakty, pojmy, vzťahy, princípy,
zákony,…
4. splnenie požiadavky primeranosti, jednoznačnosti a kontrolovateľnosti
5. vymedzenie podmienok, za ktorých sa má výkon dosiahnuť (napr. žiaci dosiahnu výkon
za pomoci učiteľa, samostatne, pomocou učebnice…)
6. určenie miery normy očakávaného výkonu, stanovenie jeho minimálnej úrovne, ktorá ešte
vyhovuje požiadavkám splnenia cieľov. Miera môže byť vyjadrená rôzne – napr. časom (5
minút), počtom úloh (z 12 úloh 98 správne)…