Fázy rozhovoru

3. Vykonanie rozhovoru – od nadviazania prvého kontaktu v značnej miere závisí úspech celého rozhovoru. Rozhovor je vhodné začínať neformálne, príťažlivým spôsobom, čím sa často podarí rozptýliť prípadné obavy a rozpaky zo strany partnera. Vedúci rozhovoru má byť trpezlivý, taktný, mal by sa vyvarovať unáhlenej interpretácie odpovedí. Počas rozhovoru pozorne sledujeme aj nonverbálne prejavy, ktoré sú prejavom temperamentu, citových stavov, pozornosti, aktivity, postojov.
4. Záver rozhovoru – od záveru rozhovoru záleží ako bude dieťa pripravené na výchovné pôsobenie, ktoré budeme na základe výsledkov rozhovoru a iných diagnostických zistení realizovať. Na záver rozhovoru by sme mali zhrnúť, čo bol problém, ako sme ho riešili, k čomu sme dospeli. Zhrnúť rady a odporúčania.
Nepripravená učiteľka často nechtiac spôsobí nežiadúci vývoj rozhovoru. Aj pri dobrom cieli a dodržaní jednotlivých fáz sa môže dopustiť chýb, ktorými stratí dôveru dieťaťa, či rodičov.
Chyby vo vedení rozhovoru
– príliš autoritatívne zaobchádzanie s dieťaťom alebo dospelým
– príliš „dôverné“ kamarátske zaobchádzanie s dieťaťom alebo jeho rodičom
– rýchle striedanie otázok a odpovedí
– nepripravenosť rozhovoru
– zabiehanie dopredu, predčasné závery
– netrpezlivosť – nepozornosť pri počúvaní
– impulzívnosť – prerušovanie odpovedajúceho a zadanie ďalšej otázky
– nechuť počúvať druhého
– zbytočná emocionálnosť.