Pedagogika vychádzajúca z dieťaťa

Pedagogika vychádzajúca z dieťaťa
– ostrá kritika tradičnej školy a aspoločnosti
– vyzdvihuje vzťah dieťa-kultúra, obrátenie pozornosti na dieťa – radikálne zastáva stranu dieťaťa
– výchova je len púhym vývinom, dieťa nechá jednoducho rásť – vychovávateľ zasahuje málo, odstraňuje len rušivé momenty rastu
– človek chápaný ako bytosť, ktorá na základe pudu inštinktívne vie, čo jej pomôže
– Rousseauova téza o negatívnej výchove tu je oživená
– podporuje výskum detského sveta
– Berthold Otto, Mária Montessori, Ellen Keyová (Storočie dieťaťa –1900)

Hnutie pracovnej školy
– manuálna zručnosť opäť zaradená k predmetom – školské dielne, záhrady
– otázka všeobecného ľudského vzdelania, prípravy na remeslo
– ovplyvnené Johnom Deweyom, Williamom Jamesom (praktická manuálna činnosť je prirodzený spôsob pre celé učenie – learning by doing)
– priblíženie vyučovania k životu
– Georg Kerschensteiner, Hugo Gaudig

Škola akcentujúca produktívnu činnosť
– ideál školy podľa Marxovej myšlienky, že mravná výchova sa má budovať ako nadstavba produktívnej telesnej práce
– dieťa považované za malého pracujúceho, centrom výchovy je výrobný proces (učenie postupov, prostriedkov, predaj výrobkov)
– deti majú v škole prevziať podľa možnosti všetky hospodárske úlohy
– Robert Seidel, Kerschensteiner, Paul Oestreich
– vplyv aj Daltonský plán Helen Pankhurstovej – práca v triede nahradená prácou v laboratóriách a kabinetoch
– príbuzné črty možno hľadať aj u A. Ferriera, C. Freineta

Pokusy o prestavbu školského života
– vidiecke výchovné domovy, spoločenské školy, Jenský plán, Waldorfská škola
– odklonenie od masového vyučovania, snaha o vybudovanie skutočného spoločenstva, nahradenie predmetov odbornými kurzami, individuálne učenie sa, vzor – rodina
– škola má stratiť charakter neosobnej ustanovizne a stať sa druhým domovom
– H. Lietz