Výchovné ideály v starovekom Grécku a Ríme

12. Výchovné ideály v starovekom Grécku a Ríme –
Grécko- Z gréckych obcí významné postavenie dosiahla SPARTA a ATÉNY
Spartská výchova-výchovu riadil štát, kt. manipuloval so životom dieťaťa už od jeho nar. Vých. mala vojenský char., bola úplne verejná. Každý dosp. slobod. muž je vychovávateľom. Do 7. r. vých. prebieha v rodine. Po narodení dieťa prehliadli starší občania a len zdravé deti odovzdávali do rúk otca. Slabé deti a mrzákov usmrcovali. V 7. r sa chlapci dostávali do štát. výchov. ústavu. Tu sa pod dozorom tvrdých dozorcov učili vojenskému životu. Podrobovali sa skúške kryptea (boli odkázaní sami na seba). Mnohí pritom zomreli. V 18.-20.r vykonávali výcvik v efébiách . V 20.-30. vykonávali riadnu voj. službu. Až 30. roč. sa stali plnopráv.občanmi
Atémska vých.- bola diametrálne odlišná od vých v Sparte. Viac sa dbalo na vedomost. stránku, ako na telesnú. Venovali sa čítaniu, písaniu, počítaniu, geografii, astronómii, atď. – cie+ľom tejto vých. bola kalokagatia – harmonická vých. krásy tela, ale aj ducha. Vých neorganizoval štát, ale rodina. Školy mali súkrom. char., za vých. sa platilo. Štát mal len úlohu dozorcu nad priebehom vých. Do 7. r. vychovávali deti pestúnky (hrou), dievčatá ostali naďalej u pestúnok (podcenenie ženského pohlavia). Zákl. vzdelanie dostali v škole gramatistov a citaristov (7.-14.r. čít., gramatika, poézia, hudba, spev). Od 13. r. navštevovali palestru (zápasnícku školu). V 16. r. deti z bohatších rodín navštevovali gymnáziá (telesná aj duchovná príprava). V 18.r sa na dva roky stávali vojakmi (efébmi – nácviky so zbraňami a 1 rok vojenskej služby). V 20. r. boli plnoprávnymi občanmi.
Rím – mal odliš. politic. a hospodárs. podmienky ako Atény.
Rodinná vých. na počiatku Ríma – Rimania boli zástancovia rodinnej vých., pričom dôraz kládli rovnako na vých. roľníkov i bojovníkov. (do 7. r. matka, potom otec). 16. r. chlapci boli podrobení liberáliám (skúšky dospelosti), potom nasledovala verejná príprava na námestí Forum Romanum. Tu sa zoznamovali so záknmi napísanými na 12 tabuliach(učenie pravidlám správania)
Školy v republikánskom Ríme – prvé elementárne školy boli súkromné a nazývali sa ludi (hry). Na tieto školy nadväzpvali školy gramatistov. Vyšším stupňom boli školy rétorov. Ideál bola gramatico-literárna vých. Vznikali aj prvé špecifické školy pre prípravu učiteľov (pedagogiá). Do Ríma preniká grécke vzdelanie, preto sa v školách vyučuje po grécky.
Vých. v cisárskom Ríme – Systém je podobný ako v repub. Ríme, ale zmenil sa obsah a jeho ciele. Elementár. školy sa stali školou chudoby. Začali sa zakladať latinské školy. Postupne sa súkromné školy stávajú štátnymi. Zakladali sa vyššie odborné školy (právnické, medicínske, staviteľské). Vznikali aj ústavy na vých. dievčat. Vzniklo aj niekoľko nových univerzít a iných vysokých škôl. Pojem univerzita pochádza od cisára Hadriana.