PEDAGOGICKÁ DIAGNOSTIKA
5. PEDAGOGICKÁ DIAGNOSTIKA
Diagnostika je vo všeobecnosti oblasťou vednej disciplíny, ktorý má zvláštny význam pre vedu ako takú i pre jej praktické uplatnenie. Zabezpečuje reflexiu teórie v praxi a prax prináša teórii nové poznatky
Diagnostický proces vždy vychádza z určitej teórie či z koncepcie skúmaných javov, ale zároveň sprostredkováva konkrétny zásah, opatrenie, alebo praktický nápravný krok (Hrabal, 2002). Účinný zásah je možný len vtedy, keď je diagnostický nástroj a celý diagnostický proces kvalitný a získané údaje spoľahlivé a validné. Ľudí, ktorí na vysokej odbornej úrovni používajú diagnostické nástroje považujeme právom za odborníkov vo svojom odbore. Takýmito odborníkmi sú lekári, psychológovia, kde sa pri ich príprave kladie veľký dôraz na diagnostiku.
Situácia je však zložitejšia, keď si položíme otázku, či sú takýmito dobre pripravenými odborníkmi aj učitelia a špecificky učiteľky materských škôl. Učitelia nemôžu používať metódy, ktoré priamo patria do psychologickej diagnostiky. Na druhej strane odborných teoretických práca ako aj validných diagnostických nástrojov pedagogickej diagnostiky je menej. V príprave učiteľov sa pedagogickej diagnostike venovalo v minulých obdobiach veľmi málo pozornosti pričom učiteľky materských škôl sa v praxi stretávajú s akútnou potrebou deti diagnostikovať, lebo len tak je možné v mnohých prípadoch zvoliť vhodný pedagogický postup.
Je dôležité, aby učiteľka materskej školy dobre poznala problematiku pedagogického diagnostikovania, ako aj teoretické základy, ktoré preň kladie pedagogická diagnostika ako samostatná pedagogická subdisciplína.
