DIEŤA – ŽIAK AKO SUBJEKT EDUKÁCIE

– pedagogika chápe osobnosť predovšetkým z hľadiska vývinu, t.j. prebiehajúcich zmien, žiak je chápaný ako dynamický prvok, ktorý sa počas svojho školovania mení
– život dieťaťa v škole sa významnou mierou podieľa na utváraní jeho sebaobrazu, sebapoňatia a sebahodnotenia
– dieťa podľa svojich individuálnych znakov vyvoláva v prostredí určité reakcie
– v procese adaptácie žiaka zohráva významnú úlohu učiteľ a celková klíma školy a triedy, osobitne emocionálna klíma
– školskú klímu možno definovať ako charakteristickú osobitosť života konkrétnej školy, ktorá odráža rozdielne štýly interakcie, komunikácie, zaobchádzania jedného človeka s iným, sociálnu atmosféru
– na vytváraní školskej klímy sa podieľajú viaceré faktory:
o sebapoňatie a vnímanie vlastnej roly všetkými zúčastnenými, ktoré sú úzko späté s ideálom výchovy a vzdelávania, so sociálnou a školskou angažovanosťou učiteľa, s atribúciou a zaangažovanosťou rodičov
o postavenie zúčastnených, späté s aktivitou a slobodou, medziosobnými vzťahmi v učiteľskom zbore, so stresom učiteľov, strachom žiakov
o sebauvedomenie zúčastnených
o interakcia medzi všetkými, ktorí sa podieľajú na dianí v škole
– za pozitívne znaky školskej klímy možno považovať:
o pracovnú spokojnosť žiakov aj učiteľov
o kooperatívne vzťahy a vzájomné porozumenie
o žiaci aj učitelia sa radi zdržujú v škole aj mimo vyučovania
o učitelia pravidelne spolupracujú
o v škole sa ustavične niečo zaujímavé deje
o vyučovanie dopĺňajú exkurzie
o priateľskosť, ochota venovať sa jeden druhému, vzájomná pomoc
o rodina sa stáva partnerom školy
o škola je miesto, kde človek rastie

táto prvá časť otázky je dosť náročná na vypracovanie, pretože nikde nebolo jasne vymedzená rola žiaka, rovnako aj vnútorný život školy, ospravedlňujem sa a dúfam, že si túto otázku nevytiahneš