Druhy vzdelávania
druhy vzdelávania
– ako koncipovať obsah vzdelania, na čo sa pritom sústrediť, nie je otázkou dneška
– z histórie didaktiky sú známe tri významné koncepcie
o didaktický materializmus – kládol dôraz predovšetkým na učebnú látku, vychádzal z toho, že najdôležitejšou funkciou vzdelania je naučiť žiakov čo najväčšiemu množstvu učiva, z toho potom pramenilo preťaženie žiakov, encyklopedický prístup k vyučovaniu a s tým spojené nedocenenie rozvíjania duševných schopností žiakov, aktivizácia rozumových operácií, zástanca H. Spencer
o didaktický formalizmus – kládol dôraz nie na množstvo, ale predovšetkým na rozvoj rôznych stránok osobnosti žiaka – rozumových schopností, pamätí, pozorovania, pozornosti, predstavivosti, vôľových a mravných vlastností, učivo sa považovalo za menej dôležité, pričom sa dôvodilo tým, že žiak si v budúcnosti ľahko osvojí potrebné vedomosti, ak bude mať formálnu prípravu, zástanci Pestalozzi, Herbart
o didaktický utilitarizmus – je spojený s pragmatickou pedagogikou a didaktikou konca 19. st. a zač. 20., dôraz kladie na činnosť, prax a užitočnosť, vychádzal z pedocentrizmu a filozofie pragmatizmu, ktoré sústreďujú pozornosť na dieťa a jeho prípravu na praktický život, hlavným cieľom je rozvíjanie aktivity, samostatnosti a tvorivosti žiakov v praktických životných situáciách a úlohách
– súčasná pedagogika a didaktika chápe vzdelanie ako jednotu materiálneho, formálneho a praktického vzdelania
– z hľadiska rozsahu a obsahu hovoríme o jednotlivých druhoch vzdelania
