Stupne mentálnej retardácia

e/Deti s poruchami vedomia, ide zväčša o epilepsiu. Ak sú záchvaty časté, pohltia značnú časť vývinovej energie, dieťa má následne obmedzenú duševnú práceschopnosť… Symptómy a dôsledky epilepsie môžu značne ovplyvniť aj mentálny vývin žiaka.
f/Deti s neurotickými prejavmi, ide o deti s funkčnými poruchami vyššej nervovej činnosti. Takíto jednotlivci majú dispozície k neurózam /po spúšťacích traumách/, ktoré sa potom prejavujú motorickou neovládateľnosťou (bolesti hlavy, tiky, pomočovanie, ohrýzanie nechtov…). Takéto dieťa sa môže rýchlo vyčerpať, energia mu nezostáva na požadovaný výkon v škole a výsledkom môže byť spomalený mentálny vývin.
g/deti s mozgovou obrnou – ide o centrálnu obrnu s poruchou vývoja riadenia hybnosti a iných funkcií, je to difúzne poškodenie CNS a preto môže byť prítomné aj mentálne postihnutie, časť detí s DMO spadá aj do hraničného pásma MR.
h/Deti so závažnejšími zmyslovými poruchami – ak je takýmto deťom neadekvátne poskytovaná výchova a vzdelávanie, ich mentálna úroveň sa môže oneskorovať, prípadne nepriepustnosť, alebo nedostatočná priepustnosť senozorických kanálov môže zapríčiniť kvantitatívne a kvalitatívne nedostatočnú prezentáciu podnetov pre mentálny vývin.
i/Deti so špecifickými poruchami učenia – dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia…/ – pod vplyvom nesprávnej výchovy a vzdelávania sa môžu vrstviť sekundárne poruchy, následné permanentné zlyhávanie žiaka, odmietanie požiadaviek… a v niektorých prípadoch môže dôjsť k mentálnemu zaostávaniu.
j/ Deti menej chápavé – bez organickej, výchovnej, sociálnej príčiny takéto deti pomalšie vnímajú, myslia, chápu a učia sa, kvalita intelektovej činnosti je nižšia vo všetkých procesoch (Bajo, in Bajo, Vašek 1994) .