Možnosti kurikulárnej modifikácie

6.4.1 Možnosti kurikulárnej modifikácie
V štandardnom obsahu a cieľoch edukácie vzhľadom na charakter špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb MP je niekedy potrebná určitá kurikulárna transformácia či modifikácia – napr. 30%-tná modifikácia obsahu vzdelávania, ktorý určujú dané učebné osnovy podľa schopnosti žiakov, či podmienok edukácie tak, že sa upravuje, redukuje, resp. aj rozširuje. Ďalším zo spôsobov kurikulárnej modifikácie je vypracovávanie individuálnych vzdelávacích programov.
Obsah edukácie mentálne postihnutých (curriculum) predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, ako aj súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Obsah edukácie by mal pokrývať v primeranej šírke a hĺbke viacero oblastí a z nich vyplývajúcich potrieb indivídua (Vančová, 2005).
Tradične sa obsah člení na oblasti (zložky): rozumová, rečová, spoločenská, estetická, pracovná, telesná, zmyslová. Ďalej sa konkretizuje v rámci jednotlivých predmetov (SJ, M, prírodovedecké predmety….).
Dnes je už vedecky overené, že absolútnu väčšinu mentálne retardovanej populácie možno špeciálnou výchovou za určitých podmienok pozitívne ovplyvniť, ale je taktiež jasné, že MP dieťa si neosvojí kompletný rozsah a obsah požiadaviek príslušnej, i keď špeciálnej výchovnej a vzdelávacej inštitúcie. Niektorí MR jednotlivci si osvoja len časti obsahu výchovy a vzdelávania, pričom ich nevedia ani použiť, avšak má to význam pre nich samotných, či už pre ich rozvoj alebo udržiavanie stavu. Na mieste je aj konštatovanie, že fragmenty vzdelávania sú často dôležité pre okolie postihnutého, pre jeho rodinu, či inštitúciu, pretože osvojené poznatky, zručnosti a návyky môžu MR jednotlivci uplatniť pod vhodným vedením. A preto je zrejmé, že akékoľvek edukačné úsilie, ktoré aspoň čiastočne ovplyvní MR človeka je opodstatnené a dôležité (Bajo, 1994).